Wednesday, July 14, 2010

AMBEA MULLANT KAVITA NA, KANNI ASA

AMBEA MULLANT KAVITA NA, KANNI ASA

- Walter Menezes



Hanv ekloch ambea mullant ubo asam. Mhoje voir suria loklokta. Punn mhoje mukhar kallokhuch zhollkota. Mhoje fattlean rnhojinch pavlam. Mhojea kal1zant ugdasachim lharam. Ugddas mhojea bapaicho, mhoje avoicho, ani ugddas tuzo, Kavita.

Donparcho veIl za1’lo asa. Torui jinnent kallkhe ratin biradd kel'lem asa. Uzvaddacho suria jinnent hanstolo zalear mon'xak khoim noxib asonk zai. Futtkea noxibacho hanv! Mhozo zolmuch kallokhant zal'lo. Hi soglli tuka khobor asli Kavita. Magir tum he jinnent ailench kiteak?

Sopnanchi rompi eka disa umtthun uddoitolem aslem zalear tunvern ti ximplich kiteak? Mogachi vateka disa palounchem aslem zalear tuvem ti pettoilich kiteak? Kiteak Kavita?

Mhojea kallza itlea lhan sonvsarant mhaka konnunch naslo Kavita, fokt tunch aslem. Mhojea bapain mhoje sovem aplo mog ken'nanch dakhounk nam. 'Baba' mhonnun tannen mhaka aple vengent ken 'nanch gheunk nam. Mog tannen fokt soreacho kelo. Rat-dis battlekuch veng marun ravlo. Bar-ant zhogddim, ghorant zhogddim. Hem fodd, tem modd. Mhojea bapaichi hi tor sodanchich karyavoll zaun gel'li. Sovostkay kitem, xanti kitem hi hanvem dusreanchea ghorant pollel'li. Amchea ghorant ken'nanch pollounk nam.

Mhoji avoi hem sogllem moneamni pollet ravli, sonxit ravli. Devi ti, mhoji avoi! Bapaik jen 'na nokrevelo nikhllailo ten'na khursar khillail 'lea porim avoik dislem. Koxi sambhallttoli apunn aplea ghoracheo chear vonntti? Tichem golleantlem bhangar chorun, toddun, bapain tor tika ken'na vinglli korun uddoil'li. Ghorant hansoi naslo, poisoi naslo. Avoichea dolleant mat sodanch dukancho somdir aslo. Kitleaxeach xezareanger avoin vavraddi mhunn apleo nakxeo zhoroitam-zhoroitam apli jinnunch zoroili. Ani eka disa.....

Koso visortolom hanv ti bhirankull rat? Hanv ten'na dha-bara vorsancho aslom. Ami tegaim rat-jevonn korunk boxil' lim. Bapui sarnko 'tight' aslo. Xitacheo unddio gillche suvater to avoik naka axil' leo gallio sovtaIo.

Jinnechem koddu omrut chakun chakun avoik tor ogi ravpachi sonvoy zaunuch gel'li. Magir okosmat konn zanna bapaicher khoincho devchar boslo to. Bapui jevtana modench utthlo ani udkacho glass kaddun nettan avoicher xevttilo. Avoin ekuch pavtti mottean bob marIi. Magir mostoka velean denvtolea rogta-zhorinchi porva nam kortam avoi utthli ani kuxik asloli petrolachi battli gheun nhidpa kuddant geli.

Bapaicher bosloIea denvcharak zagear haddtta mhollear khub so veIl geIo. Avoichi tor zag nasIi. Tichem kalliz pinzun kuddke zal'le hachi mhaka khobor asli. Khoinchea tori konnxak bosun pisuddlolea sopnancho ugddas korit roddtta astoli, oso hanven sumar kelo. Bapaik thoinsoruch dovrun hanv nhidpa kuddant vochunk utthlom. Kuddachem dar bond asIem. Hanvem pollelem tem polloun mhojer mollobuch tuttun poddIem!

Bhitor kuddant ujeachem agttem zal’lem. Sogllea dukhantlean meklli zaunk avoin apleakuch uzo ghatlolo. Je avoin mhaka zolm dil’l, je avoiche huntthient hanv vadlolom ti avoi mhojea dolleam mukhar soukas mortali. Hanvem bond aslolea darar mutti marleo, mhoji tokli pasun apttili. Punn tem dar ugttem korunk mhoje lagim ghoddlem nam. Atam jivitaeho ani mornnacho dhoni fokt hem dar zaun aslem. Hanvem bobo marun xezarchea lokak ektthaile. Punn dar moddun uddoita mhonnsor khub uxir zalo. Bhitor, nhidpa kuddant fokt ujeachem agttem aslem. Mhoji avoi nasIi.

Thoddim vorsam zatat mhollear bapaichi poristhiti samkich bigoddli. Eke rati bapui boroch soro piyelo ani rosteache kuxik khollient poddlo. Sokall fuddem jen'na suria udelo ten'na dusre pavtti mhozo jinne-suria kallokhant buddlo. Mhojea bapain tech khollient aplo prann soddlolo.

Oso eksuro, dukhachern vojem gheun bhovtana mhoji ani tuji bhett heach ambea zhaddachea rnullant zal'li. Yad asa tuka Kavita? Tea disa okosmat motthean pays ail’lo ani dogaim-lagim sotri naslolean amkam heach ambea mullant ubim ravchem poddlolem. Pays magir thambta mhonnsor mhojea dolleant, tujea dolleant, tujea kallzant, mhojea kallzant eke dusrech torecho pays poddunk suru zal'lo. To dis bhangaracho. To dis ojapancho. Tea disa khuxaIkayechea kupank pakham futtlirn ani suknnim zaun uddunk laglim. Kallkhi bontram pinzun uzvaddachim rongit kirnnam futtlim ani jinnechea mollbar ek novoch suria udelo. Suria sopnancho, suria mogacho!

Amchi dusri bhett, Kavita, heach ambea mullant zal’li. Tea disa pays poddlo na, mollob roddlem na; punn mhoji koddu kanni hanv sangtana tum mat roddlem Kavita, khub roddlem. Mhojea dukhant tum mhoji bhuzvonn zalem, mhojea pavlanchi ghottay. Tuzo mog, Kavita, mhoje jinnechi buniyad zali. Mhojea kantteamni guspol'lea jivita-zhaddak ful'lolo pormollit gulab!

Tum dusrea lagim logn zalem mhunn hanv tuka xinnona, Kavita. Jem kitem zaunchem aslem, tench zalem. Tujean tujea girest vhoddilanchea addkhollinchim doram toddun mhojea gorib ghorant yeunk zaunk na. Tum mhojea kallza itlea lhan sonvsarantlem pois gelem ten'na mhaka khub dukh bhogli, Kavita. Punn konnank sangum mhojem dukh?

Aiz nimnne pavtti hanv hea ambeamullant ubo asam. Zachea mullant bosun ami hozar sopnam sopnel'lim tea ambea rukhak faleam katrun urntthun kaddpache asat. Zanna Kavita, he vatten atam nogorpalikecho ek novo rosto zauncho asa. Hea ambea rukha bhoxen hanvui. go, Kavita. Hea fuddem hanv khoim astolom, khoinchea kantteak xirkotolom; futtkea noxibacheo kuraddi mhojea jinne-rukhacher poddun ken'na ani kitle ghave poddttole, hachi khobor Devak soddun konnak nastoli go, Kavita. Konnak nastoli!

Walter Menezes
KOTHAMALL (A Garland of Stories) pustokachea upkaran.

www.goa-world.com

No comments: